Umenie nevisí len v galériách, ale obdivovať ho môžete aj cestou do práce. Graffiti na stenách na ulici rozveseľujú šedé mestá. Moderné pouličné umenie je jedným zo spôsobov, ako skrášliť aj ošarpané a fádne miesta. S vlnou zatepľovania bytových domov sa na slovenské sídliská dostali naozaj pozoruhodné farebné kombinácie. Pod novými vrstvami postupne mizne tradičná sivá a pribúdajú umelecké diela, ktoré potešia nejedno oko.

Street art bol kedysi považovaný za vandalizmus a ničenie cudzieho majetku. Až niekoľko významných kresieb upútalo verejnosť natoľko, že bola ochotná akceptovať aj takýto druh umenia. Nepredvídateľné počasie a improvizované pracovné priestory urobili z týchto pouličných pokusov ozajstné hodnotné diela.

Pozrite si pár miest na Slovensku, ktoré do svojich rúk vzali pouliční umelci, aby potešili oči domácich obyvateľov aj turistov. O niektoré z nich sa postarali aj zahraniční hostia. V našom článku by sme vám radi predstavili zahraničného hosťa, Íra Fin DACa, ktorý v rámci bratislavského street art festivalu prispel k okrášleniu nášho hlavného mesta a jeho slovenskú múzu Lindu. Taktiež vám predstavíme jedného z najznámejších našincov v tomto obore Ivana Jakušovského.

Fin DAC, vlastným menom Finbarr Notte je umelec narodený v Írsku, ale žijúci v Londýne. Jeho práce zdobia množstvo budov na viacerých kontinentoch po celom svete. Pre tohto umelca sú charakteristické veľkoplošné maľby s tvárami žien akoby s namaľovanou maskou cez oči. Naposledy zavítal tento umelec s medzinárodnou reputáciou do nášho hlavného mesta v septembri, kde sa zúčastnil podujatia Bratislava Street Art Festival a zanechal impozantnú maľbu ženy v centre mesta.

Na rozdiel od jeho doterajšej tvorby na rôznych budovách sveta, na ktorých zanechal kresby žien zvyčajne v jemných pestrých farbách, je najnovšie dielo namaľované jednou dominantnou farbou, a to výraznou červenou. Nástenná maľba sa volá Rozjímanie a je posolstvom pre súčasnú dobu. Ako sám umelec povedal, sýta červená farba predstavuje šok, aký ľudstvo napadnuté koronavírusom zažilo, no výraz, gesto a postoj ženy vyjadrujú potrebu zamyslenia sa v tomto „šialenom“ období.

Predlohou pre toto dielo vo výraznej červenej farbe sa stala Slovenka Linda Gunišová. Nie je to prvýkrát, čo írsky umelec oslovil Lindu v rámci rovnakého podujatia. Predlohou mu bola už v roku 2017 ako maľba ženy vo folklórnom oblečení. Rozhodli sme sa preto Lindu osloviť a zistiť od nej viac o tejto nevšednej spolupráci:

Aký je príbeh dievčaťa, ktoré sa ocitlo na stene bytového domu?

Príbeh dievčaťa nie je nijako špeciálny, som rodená Bratislavčanka, pracujem ako televízna maskérka, vo voľnom čase sa veľmi aktívne venujem cestovaniu. Ako predloha umelcovi som sa stala vďaka náhode, kedy si ma všimol pred veľa rokmi na sociálnej sieti, a odvtedy sme boli v kontakte. Neskôr, keď vedel, že príde do Bratislavy maľovať, tak ma oslovil s ponukou a ja som, samozrejme, neodmietla. 

Lichotí vám, že si umelec vybral práve vás?

Fin DACovou predlohu som už druhýkrát, prvýkrát to bolo pred 3 rokmi a pred asi rokom dielo zamaľovali kvôli prerábke bytovky a keďže umelec dostal pozvanie znova, opäť oslovil mňa a maľoval opäť na tu istú stenu. Samozrejme, že mi to lichotí a mám z toho radosť, hlavne o to viac, ak sa to ľuďom páči. Myslím si, že takéto diela okrášľujú ulice a domy a mali by byt súčasťou mestskej architektúry tak, ako to je všade vo svete. Myslím, že u nás si na to ľudia ešte stále zvykajú a niektorí to dokonca stále berú ako určitú formu vandalizmu. Viem si však takéto diela predstaviť aj v iných mestách po Slovensku, prečo nie?

Ste tvárou umenia v uliciach a denne sa na vás pozerajú stovky ľudí, čo by ste im chceli cez toto dielo odkázať?

Keďže som iba predlohou a nie autorkou tohto diela, nechcem tu príliš filozofovať. Ale určite aspoň aby sa viac ľudia usmievali na seba. V našich uliciach chýbajú ľuďom úsmevy na tvári a myslím si, že prechádzka so psíkom, cesta do práce alebo na obed či v MHD by bola určite krajšia.

Bývate v bytovom alebo rodinnom dome? Ako sa vám v ňom žije?

Bývam v okolí hlavnej stanice v Bratislave v starých legionárskych tehlových bytoch. Pre mňa majú staré byty dušu a atmosféru, nemenila by som za novostavbu. 

Aj v našich radoch máme množstvo šikovných slovenských umelcov, ktorí svojim “vandalizmom“ okrášľujú nejeden bytový dom. Jeden z najznámejších priekopníkov tohto druhu umenia na Slovensku je Ivan Jakušovský. Prinášame vám rozhovor s Ivanom, rodákom z Handlovej, ktorý precestoval svet, no nakoniec sa usadil na Slovensku, kde neustále pracuje na nových projektoch.

Čo bolo prvým impulzom meniť obyčajné steny na estetické diela?

Maľoval som odmalička, len „trochu“ viac. S graffitmi som sa stretol na začiatku 90-tych rokov, keď som vycestoval do Montrealu a naživo videl vtedy ešte fenomén bez mena – streetart. Bol to prirodzený proces, ktorý povýšil graffiti do mainstreamu a vo veľkej miere zlegalizoval. Po návrate z Kanady som neustále maľoval, ale vo väčšom.

Aké miesta na tvorbu ste si vyberali najčastejšie?

Miesta sa hľadali ťažko. V začiatkoch to boli diskotéky, kaviarne alebo ploty, garáže.

Oslovili vás samotní vlastníci v bytovom dome alebo aká bola cesta na úplnom začiatku?

Väčšie maľby (50m2), tzv. muraly, som spočiatku maľoval ako objednávky pre obchody vo forme reklám, ale klienti sa chceli odlišovať od konkurencie a vynoriť sa zo záplav billboardov. Tak som začal maľovať vo väčšej miere. Vlastníci bytových domov, bytové podniky či mestské zastupiteľstvá ma začali oslovovať v podstatnej miere kvôli tzv. vandalizmu a nežiadúcim graffitom na fasádach. Graffiti filozofia je založená na tom, že writer nepremaľuje peknú maľbu tak, ako by nemal maľovať napr. na kostol. Toto sa ukázalo úspešné a tak som premenil každoročne opravované fasády na stálu expozíciu v exteriéri bez ďalších finančných výdajov majiteľov.

Aká bola vaša prvá “zákazka“ v tejto oblasti?

Väčšia prvá vec bol projekt Ulice v obrazoch na sídlisku Zapotôčky v Prievidzi, kde je zrealizovaných sedem malieb – výjavy starej Prievidze (480 m2). Na základe prínosu pre kultúru a všeobecného záujmu som bol ocenený Maticou slovenskou.

Keď idete maľovať na určité miesto, vyberáte si vy, čo tam namaľujete, alebo to konzultujete s vlastníkmi?

Ak je potrebné, stretávam sa na domových schôdzach, kde vysvetlím priebeh realizácie. Nájomcovia sa môžu dohodnúť na téme, odhlasovať si konkrétny námet, vzhliadnuť vizualizáciu. Pri projekte Ulice v obrazoch sa vyberalo zo 60-tich historických záberov, aby sa následne zrealizovalo sedem.

Čo sa snažíte povedať alebo odkázať cez svoje diela?

Odkaz v maľbe je tak isto dôležitý ako prevedenie. Ja milujem odkazy vo vlastnej tvorbe, používam jednoduchú symboliku, maľujem skôr príjemné melancholické veci. Za svoj hlavný štýl považujem realizmus prepletený impresionizmom (pocit), futurizmom a tiež dbám na okolitý kolorit krajiny. Môj odkaz nie je nikdy politický, ani nerieši nejakú momentálnu situáciu, skôr odkazuje na trvácnejšie hodnoty.

Koľko približne trvá spracovanie takéhoto diela na stenu? Akú trvácnosť majú vaše diela na takom bytovom dome? Je potrebné ich priebežne obnovovať?

Záleží od veľkosti a témy. Práve pracujem na murale 8-poschodového domu (200 m2), práca prebieha na vysokozdvižnej plošine. Zaberie mi to asi 4 – 5 týždňov. Menšie bytové jednotky ako napr. štvorposchoďák som schopný spraviť za dva týždne. Obnovovať nie, lebo už pri realizácii je možnosť maľbu ošetriť ochranným lakom proti slnečnému žiareniu a tiež použiť antigraffiti náter, ktorý dovoľuje prípadné poškodenia vandalov následne umyť bez poškodenia pôvodnej maľby. Takto vám maľby vydrží aj desaťročia.

Ktoré dielo je vaše najobľúbenejšie?

Všetky, ale, paradoxne, je to bočná stena garáže, ktorú som sám po sebe premaľoval asi trikrát. Je na nej zobrazená nočná Handlová 80. rokov, obraz je plný farieb a všetci, čo mali možnosť vidieť ju naživo, zdieľajú rovnaký pocit ako ja. Mám rád tiež monochromatické maľby, v jednom farebnom spektre, napr. čiernobielom či sépii.

Majú streetartoví umelci dostatok možností na takéto legálne graffiti na Slovensku?

Každé mesto má vyhradené miesta na legálne graffiti a streetart. Ale na veľké muraly si musia zatiaľ ľudia pozývať umelcov zo zahraničia, hlavne kvôli kvalite a skúsenostiam. Takto som sa vrátil zo zahraničia aj ja a už som sa nezastavil. Pri realizácii s nájomcami komunikujem, všetko prebieha v kooperácii so zadávateľom a nakoniec je klient pyšný, akú pridanú hodnotu dostane ich dom.

Pracujete teraz na nejakom konkrétnom projekte?

Trnava – obraz Prosperity.

Graffiti a street art sa už niekoľko rokov radia medzi hodnotné umenie. Všade vo svete je mnoho skvelých príkladov, kedy pouličné umenie doslova skrášľuje ulice. Budeme veľmi radi ak sme vás inšpirovali vytvoriť aj z vášho bytového domu umelecké dielo.