V súčasnosti má nainštalované kamerové systémy čoraz viac bytových domov. Inštalácia kamier je pri rozhodovaní o ich zavedení do bytových domov nielen otázkou finančnej náročnosti, ale aj splnenia určitých povinností spojených s dodržaním už tak dobre známeho slovíčka GDPR. Viete čo všetko môžu kamery snímať? Kto môže mať prístup k videozáznamom? Ako možno použiť kamerový záznam v dokazovaní poškodenia spoločného majetku bytového domu? Aj na tieto otázky dostanete odpovede po prečítaní nášho článku.

Pri používaní kamerových systémov ide o spracúvanie osobných údajov osobitných kategórií pod ktorými sa v zmysle § 13 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov rozumejú „údaje, ktoré odhaľujú rasový pôvod alebo etnický pôvod, politické názory, náboženskú vieru, filozofické presvedčenie, členstvo v odborových organizáciách, genetické údaje, biometrické údaje, údaje týkajúce sa zdravia alebo údaje týkajúce sa sexuálneho života alebo sexuálnej orientácie fyzickej osoby“. Vo všeobecnosti je spracúvanie týchto osobných údajov zakázané a výnimka musí byť založená na určitom zákonnom základe. Na odôvodnenie spracúvania osobitných kategórií údajov prostredníctvom monitorovania kamerou nebude pravdepodobne možné použiť každú výnimku podľa GDPR. Vlastníci spracúvajúci údaje v súvislosti s monitorovaním kamerou sa nemôžu opierať napr. o to, že dotknutá osoba predpokladá zverejnenie záznamu. Samotný vstup do záberu kamery neznamená, že dotknutá osoba plánuje zverejniť osobitné kategórie údajov, ktoré sa jej týkajú.

Inštalácia kamerového systému

Aj inštalácií kamerového systému predchádza určitá príprava. Vlastníci si nemôžu len tak zakúpiť kamerový systém a svojvoľne ho umiestniť na bytový dom a do jeho spoločných priestorov. Pri inštalácií je potrebné postupovať podľa § 14b ods. 1 písm. n) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej ako „BytZ“), v zmysle ktorého „vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak hlasujú o inštalácii alebo úprave spoločnej antény alebo umiestnení elektronických komunikačných sietí v dome vrátane zavedenia bezpečnostného kamerového systému v spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu“. To znamená, že vlastníci si na schôdzi, zhromaždení vlastníkov alebo v písomnom hlasovaní inštaláciu takéhoto kamerového systému najprv musia odsúhlasiť, a to nadpolovičnou väčšinouvšetkých vlastníkov.

To však nie je všetko. Vzhľadom na spracúvanie osobitných kategórií je potrebné vypracovať príslušnú dokumentáciu v podobe tzv. Posúdenia vplyvu. Ide o rozsiahly materiál obsahujúci podrobné údaje o charaktere bytového domu, o softwarovom vybavení technických zariadení, zabezpečení spoločných častí proti úniku dát, preventívnych opatreniach, účeloch spracúvania osobných údajov a pod.

Okrem otázok spojených s ochranou súkromia, existujú aj riziká súvisiace s možným nesprávnym fungovaním týchto zariadení a neobjektívnosťou, ku ktorej môžu viesť. Vždy treba mať ujasnené kvôli čomu má byť kamerový systém v bytovom dome inštalovaný a čo chceme monitorovať a či je ochrana formou inštalácie kamier tým správnym riešením. Treba si položiť otázku, či ako náhradné bezpečnostné opatrenie nebude postačovať oplotenie majetku, inštalácia videovrátnika, bezpečnostné okná a dvere prípadne špeciálne nátery na steny, ktoré sú umývateľné a odolné voči vandalizmu napr. v podobe grafitov. Aj tieto opatrenia môžu byť rovnako účinné proti vlámaniam, krádežiam a vandalizmu ako systém na monitorovanie kamerou. Vlastníci musia v jednotlivých prípadoch posúdiť, či môžu byť takéto opatrenia vhodným riešením.

Potrebujeme riešiť GDPR pri falošných kamerách?

Inštalácia kamerového systému je finančne nákladná záležitosť a preto mnohé bytové domy uvažujú nad použitím falošných kamier, ktoré reálne nemonitorujú priestory a majú skôr slúžiť na odplašenie potenciálnych vandalov a pomôcť predchádzať inému nevhodnému správaniu (napr. neodpratanie psích výkalov vo výťahu a pod.). Keďže kamera, ktorá nie je funkčná nemôže spracúvať osobné údaje, neuplatňuje sa v tomto prípade úprava GDPR.

Ukladanie kamerového záznamu

Ak vlastníci pokračujú v spracúvaní osobných údajov nad rámec monitorovania v reálnom čase (napr. v prípade uchovávania), dotknutá osoba môže požiadať o vymazanie osobných údajov. Pojem „nad rámec“ je potrebné vykladať extenzívne, napr. ak spracúvanie údajov už nie je potrebné alebo sa údaje získali nezákonne. Ak by došlo len k rozmazaniu osobných údajov dotknutej osoby, považuje sa osobný údaj za vymazaný.

Právo namietať

Dotknutáosoba má právo z dôvodov týkajúcich sa jej konkrétnej situácie – kedykoľvek – namietať voči spracúvaniu. Vlastníci následne musia preukázať závažné oprávnené dôvody, ktoré prevažujú nad právami a záujmami dotknutej osoby. Ak ich nepreukážu, spracúvanie údajov jednotlivca, ktorý vzniesol námietky, sa musí zastaviť. Vlastníci (v tomto prípade zrejme zastúpení spoločenstvom vlastníkov alebo správcom) sú povinní odpovedať na žiadosť dotknutej osoby bez zbytočného odkladu a najneskôr do jedného mesiaca.

Ak budú mať vlastníci problémy s narušením bezpečnosti vo vchode alebo pri vchode a na základe oprávneného záujmu využívajú monitorovanie kamerou s cieľom zaznamenať osoby, ktoré do nej vstupujú nezákonne a návštevník proti spracúvaniu svojich údajov prostredníctvom monitorovania kamerovým systémom podal námietku z dôvodov týkajúcich sa jeho konkrétnej situácie, môžu takúto žiadosť odmietnuť s vysvetlením, že uložené záznamy sú potrebné z dôvodu prebiehajúceho interného vyšetrovania, a teda majú závažné oprávnené dôvody na pokračovaní v spracúvaní osobných údajov.

Označenie monitorovaného priestoru

Priestor, ktorý je monitorovaný, je potrebné patrične označiť. V európskych právnych predpisoch o ochrane údajov sa totiž už dávno uplatňuje podmienka, že by si dotknuté osoby mali byť vedomé funkčného monitorovania kamerou. Najdôležitejšie informácie by mali byť zobrazené na samotnom varovnom označení. Informácie by mali byť umiestnené na takom mieste, aby dotknutá osoba mohla ľahko rozpoznať čo všetko je monitorované ešte pred vstupom do bytového domu (približne na úroveň očí). Pokiaľ neexistujú pochybnosti o tom, ktoré oblasti sú predmetom monitorovania, a jednoznačne sa objasní kontext monitorovania, nie je potrebné odhaľovať polohu kamery. Dotknutá osoba musí byť schopná odhadnúť, ktorá oblasť je zachytená kamerou, aby sa mohla monitorovaniu vyhnúť alebo v prípade potreby prispôsobiť svoje správanie.

Ako dlho sa môžu videozáznamy uchovávať?

Osobné údaje sa nesmú uchovávať dlhšie, než je potrebné na účely, na ktoré sa osobné údaje spracúvajú. Či je alebo nie je nevyhnutné ukladať osobné údaje by sa malo riadiť obmedzeným časovým horizontom. Vo všeobecnosti, oprávnenými účelmi pre monitorovanie kamerou sú často ochrana majetku alebo uchovávanie dôkazov. Vzniknuté škody sa zvyčajne dajú preukázať do jedného alebo dvoch dní. Na uľahčenie preukázania súladu s rámcom ochrany údajov, je v záujme prevádzkovateľa vykonať organizačné opatrenia vopred (napr. v prípade potreby vymenuje zástupcu pre preverovanie a zabezpečovanie videomateriálu). Osobné údaje by sa mali vo väčšine prípadov (napr. na účel odhalenia vandalizmu) vymazať, v ideálnom prípade automaticky po niekoľkých dňoch. Čím je stanovená lehota uchovávania dlhšia (najmä ak presahuje 72 hodín), tým viac zdôvodnení oprávnenosti účelu a nutnosti uchovávania treba poskytnúť. Ak vlastníci nepoužívajú monitorovanie kamerou iba na monitorovanie svojich priestorov, ale má v úmysle údaje aj uchovávať, musia zabezpečiť, aby bolo uchovávanie skutočne potrebné na naplnenie daného účelu. Ak je to tak, lehota uchovávania musí byť jasne vymedzená a individuálne stanovená pre každý účel samostatne. Za vymedzenie lehoty uchovávania v súlade so zásadami nevyhnutnosti a primeranosti a za preukázanie súladu s ustanoveniami všeobecného nariadenia o ochrane údajov zodpovedajú vlastníci sami.

Technické a organizačné opatrenia

Vlastníci (prípadne spoločenstvo vlastníkov alebo správca v ich mene) musia prijať primerané technické a organizačné opatrenia na ochranu údajov už v čase plánovania monitorovania kamerou, teda predtým, ako začnú získavať a spracúvať videozáznam.

Okrem potreby vykonať posúdenie vplyvu na ochranu údajov by vlastníci pri vytváraní vlastných postupov týkajúcich sa monitorovania kamerou mali tiež určiť aj:

• kto je zodpovedný za riadenie a fungovanie systému na monitorovanie kamerou, účel a rozsah projektu monitorovania kamerou,
• vhodné a zakázané používanie (kde a kedy je monitorovanie kamerou povolené resp. zakázané, napr. používanie skrytých kamier a nahrávanie nielen obrazu, ale aj zvuku),
• opatrenia týkajúce sa transparentnosti a informačnej povinnosti
• ako sa obraz nahráva a počas akého časového obdobia vrátane archívneho uchovávania videozáznamov v súvislosti s bezpečnostnými incidentmi,
• kto musí absolvovať príslušnú odbornú prípravu a kedy, kto má prístup k videozáznamom a na aké účely,
• operačné postupy (napr. kto a odkiaľ sleduje monitorovanie kamerou, čo robiť v prípade incidentu porušenia ochrany údajov),
• aké postupy musia externé strany dodržať, ak chcú podať žiadosť o poskytnutie videozáznamov, ako aj postupy na zamietnutie a prijatie takýchto žiadostí,
• postupy týkajúce sa obstarávania, inštalácie a údržby zariadenia na monitorovanie kamerovým systémom,
• riadenie incidentov a obnova procesov.

Okrem týchto organizačných opatrení je nevyhnutné prijať aj technické opatrenia z dôvodu zachovania bezpečnosti systému, ktorá sa chápe ako fyzická bezpečnosť všetkých zložiek systému a integritu systému, t. j. ochrana a odolnosť proti úmyselnému a neúmyselnému zasahovaniu do bežnej prevádzky a kontrola prístupu. Bezpečnosť údajov znamená dôvernosť (údaje dostupné len pre osoby, ktorým bol udelený prístup), integritu (predchádzanie strate údajov alebo manipulácie s nimi) a dostupnosť (v prípade potreby je prístup k údajom možný).

Kontrolou prístupu sa zabezpečuje, že k systému a údajom majú prístup len oprávnené osoby, pričominým osobám sa v tom zabraňuje. Opatrenia na podporu kontroly fyzického prístupu zahŕňajú:

• zabezpečenie, aby všetky priestory, ktoré sú monitorované kamerovým systémom, a v ktorých uchovávajú videozáznamy, boli zabezpečené pred nekontrolovaným prístupom tretích strán,
• umiestnenie monitorov takým spôsobom (najmä ak sú v otvorených priestoroch spoločných častí a zariadení), aby ich videli len poverení operátori,
• vymedzenie a presadzovanie postupov na udeľovanie, zmenu a odvolanie fyzického alebo logického prístupu,
• zavedenie metód a prostriedkov na autentifikáciu používateľov a ich overovanie napr. prostredníctvom stanovenia dĺžky hesla a frekvencie jeho zmeny,
• zaznamenávanie a pravidelné preskúmanie operácií vykonaných používateľmi (v súvislosti so zariadením aj s údajmi),
• priebežné vykonávanie monitorovania a zisťovanie porúch prístupu a čo najskoršie riešenie identifikovaných slabých miest.

V prípade záujmu o vypracovanie Posúdenia vplyvu kliknite na tlačidlo nižšie.