Žijeme v dobe, kedy sme čoraz častejšie svedkami narúšania biodiverzity všade vo svete a Slovensko nie je výnimkou. Zasahujeme do teritória voľne žijúcich zvierat a vytláčame ich na okraj lesných území. Nielen nadmerná ťažba dreva, alebo vznik mnohých developerských projektov má za následok, že za posledné roky sme mohli sledovať ako sa divá zver vyskytuje na miestach, kde by sme ju rozhodne nečakali.
Názory odborníkov na túto problematiku sú rôzne. Kým jedni tvrdia, že za nepriaznivý stav premnoženej diviačej zveri môže globálne otepľovanie, druhí prichádzajú s teóriou, že do veľkej miery k tomu prispelo poľnohospodárstvo.
Rokmi sa značne znížil celkový počet hospodárskych zvierat, tým aj pestovanie strukovín, či husto siateho obilia na úkor plodín ako repka olejnatá, slnečnica a kukurica. Deje sa to hlavne za účelom dostatku celoročnej potravy. Pôvodná diviačia ruja sa tak zo zimných mesiacov zmenila na celoročnú. „Kým pred desaťročiami vrhla samica diviaka päť mláďat ročne, dnes ich vrhne päť na jar a päť na jeseň“, tvrdí predseda poľovníckej spoločnosti Devínska Kobyla, Ján Martinovič.
Lesnú zver tak máme možnosť vidieť na vlastné oči v blízkosti obydlí susediacich s lesnými či inak zelenými plochami. To, že sú zvieratá schopné sa na minimálnu vzdialenosť priblížiť k ľuďom, však neznamená, že by sme nemali byť obozretní. Zranené, vystrašené či inak traumatizované zviera,alebo samica s mláďatami môže na človeka zaútočiť a spôsobiť mu vážne zranenia, v niektorých prípadoch dokonca smrť. Touto problematikou sa roky zaoberajú jednotlivé dotknuté oblasti krajských miest, kedy žiadajú kompetentní o pomoc priamo štát.
Na základe opakovaných výziev zorganizovalo hlavné mesto Bratislava kolektívnu poľovačku. Podobné kroky podniklo aj mesto Považská Bystrica spolu s poľovným združením, kedy ide už v poradí o tretiu poľovačku za účelom zníženia stavu diviačej zveri. Kontrolovaný odstrel premnožených diviakov má zabezpečiť v prvom rade bezpečnosť pre obyvateľov, ale aj zamedzenie šírenia afrického moru ošípaných. To, že je situácia naozaj vážna, dokazuje aj rodinka diviakov nedávno spozorovaných na električkovej trati v bratislavskej Karlovej Vsi, či dokonca diviak pohybujúci sa priamo pred budovou Slovenského Národného Divadla v Bratislave na Pribinovej ulici.
Či sa tento trend bude stupňovať a bežne uvidíme voľne pohybujúce sa divé zvieratá v uliciach miest a obcí, závisí čiastočne aj na nás. Faktom zostáva, že všetci môžeme aj svojím pričinením prispieť k tomu, aby táto zver nevyhľadávala potravu v bezprostrednej blízkosti obytných domov. Rada na záver preto znie, aby sme odpadky nevyhadzovali a neumiestňovali mimo smetných nádob. Tým eliminujeme dôvody, aby ju vyhľadávali diviaky, medvede, líšky či iná lesná zver, mimo svojho územia.
