piatok, 29 marca, 2024
DomovSpráva domuZverejňovanie neplatičov v bytovom dome

Zverejňovanie neplatičov v bytovom dome

Miroslav Rešeta, Finlegal services, s. r. o.

Ak si kladiete otázku, či to nie je v rozpore so zákonom, tak aktuálna právna úprava zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej ako „BytZ“) vo svojom par. 9 ods. 3 umožňuje zverejniť meno, priezvisko a výšku sumy nedoplatku pri neplatičoch.

Údaje, ktoré môžu byť zverejnené

Zákon hovorí, že správca alebo spoločenstvo môže zverejniť údaje neplatiča a výšku jeho dlhu. Pod údajmi rozumieme meno a priezvisko, ale aj výšku dlhu. Tento výpočet údajov je v zákone stanovený taxatívne, čo znamená, že ich nie je možné rozširovať o niektoré ďalšie údaje, napr. rodné číslo. Takéto právo zverejniť údaje neplatiča, však správca alebo spoločenstvo nemá hneď. Má ho iba v prípade, že nedoplatok na preddavkoch do fondu a na úhradách za plnenie siaha aspoň do výšky trojnásobku aktuálneho mesačného určenia.

Ide o pomerne novú úpravu určenia výšky nedoplatku. Do 31.1.2020 platilo zákonné znenie „do výšky 500 eur“, avšak od prijatia zákona č. 476/2019 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. BytZ sa výška nedoplatku stanovuje tak, že úhrnná výška musí byť „aspoň vo výške trojnásobku aktuálneho mesačného určenia na preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv domu a na úhradách za plnení“.

Zverejniť tieto údaje musí správca na mieste obvyklom na oznamovanie informácií v dome. Väčšinou ide o to isté miesto ako je miesto na zverejňovanie výsledkov hlasovania. Ak sa v bytovom dome obvykle oznamujú informácie na nástenke vo vchode, tak neplatiči môžu byť zverejnený priamo na nástenke vo vchode. Obvykle miesto na oznamovanie informácií sa dohaduje vlastníkmi na schôdzi alebo v písomnom hlasovaní. Je najmä v réžií správcu alebo spoločenstva, aby si tieto úhrady za plnenia sledovali a následne nedoplatky vymáhali.

Neplatič ako postrach pre ostatných

Neplatič, ktorému vznikol nedoplatok na preddavkoch, čo i len vo výške jednomesačného určenia, žije na úkor ostatných vlastníkov. Takáto možnosť zverejnenia, ktorou disponuje správca alebo spoločenstvo môže pôsobiť v prvom rade odstrašujúco a „zahanbujúco“ pre samotného neplatiča. Nie je príjemné vidieť svoje meno s prívlastkom neplatič hneď pri vchode do domu.

Je však v záujme neplatiča túto situáciu čo najskôr vyriešiť. Zverejnením neplatičov sa zabezpečuje aj ochrana majetku ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zo zverejneného zoznamu neplatičov bude neplatič odstránený potom, čo jeho nedoplatok klesne pod zákonom stanovenú hranicu, a teda pod trojnásobok aktuálneho mesačného určenia.

Zároveň je potrebné si ustrážiť aj samotný nedoplatok. V prípade že presiahne sumu 2 000 eur, ostatní vlastníci môžu rozhodnúť o dobrovoľnej dražbe ako jednej z možností, ktorým sa záložný veriteľ v rámci výkonu zákonného záložného práva môže uspokojiť.

Postup pri neplatičoch

Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru ocitnete v statuse neplatiča, je potrebné túto situáciu čo najskôr riešiť.

Do úvahy pripadá mimosúdne a súdne vymáhanie.

Mimosúdne vymáhanie

V rámci mimosúdneho vymáhania, ktoré je nielen finančne, ale aj časovo úspornejšie, je vhodné v prvom rade neplatiča na tento nedoplatok upozorniť. Následne mu zaslať výzvu na úhradu a uložiť mu dodatočnú lehotu na zaplatenie nedoplatku.

V tejto fáze je potrebné neplatiča upozorniť na nárast dlžnej sumy o úroky z omeškania, prípadne zmluvnú pokutu, ale aj náklady možného súdneho, či exekučného konania a právneho zastúpenia v možnom súdnom konaní.

Najčastejšie sa správca alebo spoločenstvo tento problém snaží vyriešiť písomnou dohodou formou splátkového kalendára, pričom je možné sa dohodnúť, že omeškaním jednej zo splátok sa stane splatným celý dlh. Uzatvoriť takúto dohodu nie je povinnosťou správcu alebo spoločenstva, ale naopak je to ich právo. V tomto prípade ide totiž o nadobudnutie ďalšej povinnosti správcu alebo spoločenstva s kontrolou splátok.

Súdne vymáhanie

Druhou možnosťou je pri vymáhaní dlhu obrátiť sa priamo na súd. Vymáhanie dlhu súdnou cestou je však časovo oveľa náročnejšie a tomu priamo zodpovedá aj finančná náročnosť. Je samozrejmé, že v tomto prípade nepôjde len o sumu nedoplatku, ale aj o ďalšie náklady spojené so súdnym konaním. Priemerná dĺžka súdneho konania na Slovensku je cca. 21 mesiacov a pri výkone správy tento postup nemá vzhľadom na pravidelne sa meniacu výšku nedoplatku, žiadny význam.

Najčastejšie je súdnou cestou žiadané vydanie platobného rozkazu, čo sa stáva podkladom pre exekučné konania. Práve preto je vhodnejšie uprednostniť mimosúdne vymáhanie. V exekučnom konaní ide väčšinou o nízke postupné uspokojovanie nedoplatku, ktoré nie je pre veriteľa uspokojujúce.

Vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných pohľadávok a nárokov je súčasťou výkonu správy v zmysle § 6 ods. 2 písm. d) Bytz, preto by jej správcovia bytových domov a predsedovia spoločenstiev mali venovať dostatok pozornosti a riešiť nedoplatky hneď ako vzniknú a nečakať do momentu, kedy už bude riešenie nedoplatku nevyhnutné.

Najefektívnejšie je vymáhanie nedoplatku prostredníctvom výkonu záložneho práva, tej téme sa však budeme venovať v inom príspevku.

Miroslav Rešeta
tel. 0908 378 895
e-mail: finlegal@finlegal.sk

SÚVISIACE ČLÁNKY

Šéfredaktor odporúča

Buďte v obraze!

Dozveďte sa všetky dôležite informácie ako prvý!

Náš tím pravidelne posiela aktuálne informácie o správe bytových domov.

Pridajte sa do nášho newslettra.